Patriarcha rodiny, ktorý sa chystal odísť do dôchodku, nás kontaktoval prostredníctvom svojho rodinného právnika. Chcel by mať čo najplynulejší prechod rodinného podniku do rúk svojich troch detí, kde sa na riadení rodinného podniku už aktívne podieľalo iba jedno dieťa (27 rokov). Druhé dieťa (17 rokov) študovalo oblasť, ktorá bola úplne odlišná od rodinného podnikania a malo v úmysle ísť cestou, ktorú študovalo. Vzťah s tretím dieťaťom (20 rokov) bol komplikovaný a napätý.

Hlava rodiny však milovala všetky svoje deti a chcela, aby všetky boli súčasťou spravodlivého a uspokojivého riešenia nástupníctva. Boli sme požiadaní, aby sme pripravili plán prenosu budúcej generácie so životaschopnými možnosťami a realizovateľnými návrhmi za daných okolností. Po niekoľkých, aj samostatných stretnutiach so všetkými zúčastnenými členmi rodiny sme si vypočuli ich, často veľmi odlišné, pohľady identifikujúce body, ktoré sú kritické (napríklad nešťastie tretieho dieťaťa z toho, že nebolo zaradené do rodinného podniku), ale aj spoločného menovateľa (napríklad súrodenci sa milovali a rodina držala spolu napriek napätým vzťahom). Takto sme boli schopní pripraviť plán nástupníctva podľa požiadaviek s niekoľkými návrhmi, ako zachovať kontinuitu ich rodinného podnikania a podporiť súdržnosť rodiny začlenením tretieho dieťaťa do podnikania v rodinnom podniku.